VEĽKONOČNÁ ŠIBAČKA
Hoci boli Pikulíci v škole iba tri dni, stihli toho veľa. Prípravy na Veľkú noc boli v plnom prúde. Pikulíci si vypočuli rozprávku: Veľká noc u Zajkovcov, naučili sa vinš, spravili si veľkonočný veniec, vyrobili si vajíčka aj kuriatka. V stredu nás navštívil veľkonočný zajačik, ktorý chodil a odmeňoval šikovné deti. Keďže počul, že do našej triedy takéto deti chodia, rozhodol sa že ich navštívi a niečo im aj prinesie. Lenže ako skákal, tak sa mu prihodila nehoda. Tesne pred našou triedou sa mu sladké prekvapenie vysypalo. Našťastie naši Pikulíci neváhali obliekli sa a zajkovi pribehli na pomoc. A veruže naozaj sa presvedčil, že máme šikovné deti, podarilo sa im všetky vajíčka a zajačikov nájsť. Pikulíci zajkovi povedali vinš, ktorý sa naučili a zajačik im zato dal sladkú odmenu. Zajko odchádzal spokojný a Pikulíci tiež, nuž sviatky sa mohli začať.
Chlapci: Šibem, šibem, šibi ryby,
môj korbáčik nemá chyby.
Ešte vody trošička,
daj vajíčko z košíčka.
Dievčatá: Mám vajíčko mám
komuže ho dám?
Tým veselým šibačom
s veľkonočným korbáčom.
JAR UŽ PRIŠLA K NÁM
Pani Jar už zavítala aj k nám. Celý týždeň sme so zatajeným dychom počúvali ranný koncert vtákov, pozorovali zmeny v prírode – hľadali prvých poslov jari. ,,Jarný kvietok náš ako sa voláš?“ Vďaka pohybovým hrám sa naši Pikulíci premenili na prvé jarné kvety a nechýbali ani poletujúce včielky. Stavali sme si jarné záhradky z lega a snežienky už vykuli aj na našej nástenke. Štvrtý marcový týždeň bol opäť venovaný prebúdzajúcej sa prírode a jarným kvetom: Jarný kvietok náš, ako vyzeráš? Jarné kvety sme najprv skladali z častí, potom sme sa o nich rozprávali, opisovali ich, pomenovávali. Naučili sme sa milú báseň o jarnom prebúdzaní, ale aj pieseň Jarné kvety. No a samozrejme sme si kvet – tulipán aj vyrobili. Pozliepali sme si ho z farebného papiera a aby nám nezvädol, skladaním papiera sme mu vyrobili aj kvetináč. Práca nás bavila, vyrobili sme si veľmi pekné tulipány v kvetináči. Na vychádzke sme pozorovali prvé rastúce jarné kvety v predzáhradkách.
KRÁSA V KNIHÁCH UKRYTÁ
„Nezáleží na tom, koľko máš kníh, ale aké sú.”(L.A. Seneca)
No a tie naše sú hlavne rozprávkové. Dozvedeli sme sa, ako vznikali prvé rozprávky, kto je to spisovateľ, básnik a ilustrátor. Že knihu si môžeme kúpiť, objednať, ale aj požičať a ako máme s knihou zaobchádzať. Odpovedali sme múdrej pani sove na otázku: „Čo by sa stalo, keby…?“ Rozprávali sme sa tiež o spisovateľovi, Jozefovi Horákovi, ktorý pochádzal z Banskej Štiavnice a písal aj pre deti, napr. povesti, fantastické rozprávky a príbehy zo života baníkov. Zoznámili sme sa s jeho knihami: Slovenské povesti, Sedemtonový Tóno a žuvačková panenka, Veľké dobrodružstvá malej kolobežky a Zlatá jaskyňa, z ktorej sme si čítali príbehy o kráľovi Rudníkovi a malom Pikulíkovi. Potom sme sa aj my zahrali na malých spisovateľov a vyrobili sme si prvé vlastné knihy, ktoré sme si na záver „prečítali.“ Vyrobili sme si aj „nemocnicu“ pre poškodené knihy, ktoré bude treba vyliečiť – opraviť, ale aj pekné jarné záložky.
PIKULÍCI V AKCII
OPÄŤ SPOLU
Prvýkrát v tomto roku sa naši Pikulíci opäť stretli, to bolo radosti. Deťom chýbali kamaráti, ale tešili sa aj na hračky. Dokonca nám aj nejaké hračky pribudli. Poctivo nám ich strážil náš kamarát snehuliak. Deti dostali rôzne zaujímavé knihy, chlapcov potešila drevená železnica s vláčikom a dievčatám vyčarili úsmev na tvári spoločenské hry. Takto si Pikulíci užívali spoločné chvíle.
STRÁŽCA STROMOV A SOVA KUKULA
Pikulíci mali veľkú radosť z čerstvo napadnutého snehu a tak sme sa celý týždeň hrali na zimných pátračov. Hľadali sme prírodniny, ktoré nám strážca stromov schoval v snehu, na stromoch sme objavili zamrznutú pavučinu, hríby a krásne lišajníky. Vyrobili sme si úžasných strážcov stromov zo snehu, plastelíny a prírodnín. Pri naháňačke nás chytal „mráz“, pred ktorým nás zachránilo objatie stromu. Na záver nás strážca stromov (ktorého sme tiež museli nájsť) a sova Kukula pochválili za šikovnosť a za odmenu sme dostali krásne medaile.
