Memorandum dieťaťa

Memorandum dieťaťa

Nerozmaznávajte ma. Viem veľmi dobre, že nemusím dostať všetko, čo pýtam. Iba vás skúšam.
Nebojte sa byť na mňa rázni. Mám to radšej. Umožňuje mi to vedieť, na čom som.
Nepoužívajte voči mne silu. To ma učí, že všetko sa dá dosiahnuť iba silou. Budem odpovedať oveľa pohotovejšie, keď budem vedené.
Neprotirečte si. To ma mätie a núti vyhýbať sa.
Nedávajte sľuby, možno ich nebudete schopní dodržať a to by podkopávalo moju dôveru vo vás.
Nedajte sa nachytať na moje provokácie, keď hovorím a robím niečo len preto, aby som vás nahneval. Inak sa budem snažiť o viac „víťazstiev“.
Nebuďte veľmi rozčarovaní, keď hovorím „Nenávidím vás“. Nemusí to tak byť, ale chcem, aby ste cítili ľútosť nad tým, čo ste mi urobili.
Nesnažte sa, aby som sa cítil menší než som. Budem na to reagovať tým, že sa budem správať ako „veľké zviera“.
Nerobte za mňa veci, ktoré sám neurobím. Potom sa cítim ako dieťa a môžem vás aj naďalej zapriahať do svojich služieb.
Nepripustite, aby sa venovalo priveľa pozornosti mojim „zlým zvykom“. To ma iba povzbudí v nich pokračovať.
Nenapomínajte ma pred ľuďmi. Budem na to lepšie reagovať, ak mi to poviete potichu v súkromí.
Nesnažte sa diskutovať o mojom správaní ešte počas konfliktu. Vtedy vás neveľmi počúvam a spolupráca bude oveľa horšia. Je v poriadku hovoriť o tom, ale nechajte to na neskôr.
Nesnažte sa mi kázať. Boli by ste prekvapení, ako dobre viem, čo je dobré a čo chybné.
Nesnažte sa, aby som cítil, že moje chyby sú hriechy. Musím sa učiť robiť chyby bez nejakého pocitu, že nie som dobrý.
Nezapárajte. Ak to budete robiť, budem sa chrániť tým, že sa budem tváriť ako hluchý.
Nechcite, aby som vysvetľoval svoje správanie. Niekedy naozaj neviem, prečo som to urobil.
Nevynášajte priveľa moju počestnosť. Často sa zo strachu uchyľujem ku lži.
Nezabúdajte, že rád experimentujem. Z toho sa učím, takže, prosím vás, znášajte to.
Neochraňujte ma pred dôsledkami. Potrebujem ich poznať zo skúseností.
Nevenujte priveľa pozornosti mojím drobným ochoreniam. Môžem si zvyknúť tešiť sa z chorôb, ak sa mi pritom venuje veľa pozornosti.
Neodstrkujte ma, keď kladiem poctivé otázky. Ak to urobíte, zistíte, že som sa prestal vypytovať a že hľadám informácie niekde inde.
Neodpovedajte na „bláznivé“ alebo bezvýznamné otázky. Ak tak budete robiť, zistíte, že len chcem, aby ste sa mnou zaoberali.
Ani nenaznačujte, že ste perfektní alebo neomylní. Boli by to na mňa priveľké požiadavky.
Nebojte sa, že so mnou trávite iba málo času. Ráta sa, ako ho spolu trávime.
Nechcem, aby moje obavy vzbudili vašu starosť. Potom sa budem obávať ešte viac. Ukážte mi prejav odvahy.
Nezabúdajte, že sa mi nemôže dariť bez veľkého pochopenia a povzbudenia, ale niekedy sa zabúdam na pochvalu, hoci je poctivo zaslúžená. Na pokarhanie sa však nezabúda.
Zaobchádzajte so mnou ako so svojimi. Potom aj ja budem vaším priateľom. Zapamätajte si, že sa viac naučím od vzore ako z kritiky.